Vitajte na našom webe - Welcome to our Web site

Chien de montagne des pyrénées-Pyrenean Mountain Dog

 

Pearl of Gömör kennel-Founded in 2003 -

    Medzinárodne chránená chovateľská stanica Pearl of Gömör je registrovaná od r. 2003

 

 

 

Boss - 8.10.2022

 
/ fot. 12.04.2022 / 
 
 
 

Jason - Excellent 1,CAC, CACIB, BOS /6.05.2017/

 
 

Kalypso - Excellent 1, CAC, R.CACIB /7.05.2017/

 

 
 

 

 

 
 

Krátko z historie: /viac na konci/

Vyskytujú sa v Pyrenejách už od nepameti , známými sa stali v stredoveku a používali sa ako ochrancovia hradov. V zmienke Gastóna Phoebusa v 14. storočí.
V 17. storočí sa používal ako spoločenský pes , poznal slávu na dvore Ludvíka XIV.
Prvý podrobný popis tohoto psa pochádza z roku 1897, a je uvedený v knihe Hraběte z Bylandtu. O desať rokov neskôr sa vznikly prvé kluby tejto rasy , v roku 1923 spolok ,,Reunión des Amateurs de Chiens Pyrénees,, z iniciatívy M. Bernarda Sénac-Lagrange, ktorý tiež zaregistroval i oficiálny štandard v S.C.C.
Súčastný štandard je , veľmi podobný štandardu vytvorenému v roku 1923 iba sa upresnil.

Publikácia originálu štandardu vo Francúzku dňa 13.3.2001

 

 

Štandard Pyrenejského horského psa F.C.I. No. 137/02.04.2001/F
Pôvod: Francúzko

Obecný vzhľad:
Veľký pes , pôsobivý so silnou kostrou, avšak s istou eleganciou.

   

.

Povaha , charakter:

Pes sa používal na ochranu stád pred útokmi nepriateľov

                                                                                                                                             
Jedinci sa hodnotili podľa ich obranných dispozícií a využiteľnosti u stád. Hlavné prednosti , ktoré z toho vyplývajú sú sila a vitalita , rovnako ako prítulnosť a oddanosť tým , ktorých chráni. Tento strážny pes je do istej miery samostatný s vlastnou iniciatívou , čovyžaduje , aby ho majitel vhodným autoritatívnym spôsobom usmerňoval.

Hlava: Nemá byť príliš veľká v porovnání s postavou psa. Strany hlavy majú biť viac menej ploché.

                                                                                              1. Lebka:

                                            
Maximálna šírka lebky zodpovedá jej dĺžke,lebka je ľahko klenutá.Týlný výstupok musí byť znateľný, čo dává lebke gotický výraz v zadnej časti. Klenutia nad obočím nemajú byť vidieť. Ryha mezi očami je sotva znateľná pri dotyku.
Čelný sklon: Musí byť len mierne sa zvažujúci.


2. Oblasť tvárová

                              

Nosná huba: je celá čierna
Nos: je široký , mierne kratší ako lebka ,. Z pohľadu zhora má tvar V s oddelenou špičkou. Nos musí byť celý pod očami bez zníženia.

Pysky: Mierne visia, musia presne zakrývať vnútornú dolnú čelusť. Sú čierne alebo tmavo čierno tónované rovnako ako horné.

Čeluste a zuby: Chrup musí byť kompletný , zuby biele a zdravé.

Skus musí byť nožnicový (horné rezáky sú pred dolnými rezákmi bez ztraty kontaktu)./tzv. Tesný nožnicový skus./

Kliešťový skus ,rovnako ako prípad, kedy sa horné rezáky odkláňajú smerom dopredu, sú povolené.

Kliešťový skus:Kliešťový skus vzniká v dôsledku malého predĺženia sánky a pri nepravidelnom postavení rezákov. Pri tejto forme skusu sa pri zovretí tlamy horné rezáky opierajú kolmo o dolné rezáky a pripomýnajú činnosť klieští.

 

Oči: Musia byť skôr malé, mandlového tvaru , ľahko šikmé, s inteligentným , a premýšľavým výrazom a farby gaštanovo jantárové. Viečka nesmú byť voľné , viečka sú čierno lemované okolo očí. Celkový pohľad je nežný a zasnený.

Uši: Nachádzajú sa v rovnakej výške ako oči , sú skôr menšie , trojuholníkového tvaru , musia byť na špičke zaoblené a volne položené na oboch stranách hlavy. Keď je pes v strehu maly by byť mierne zdvihnuté.


Krk: Silný , viac kratší s mierne vyvinutým lalokom.


Telo: Dĺžka tela od ramien až k zadku je mierne dlhšia než výška psa v kohútiku.

1. Horná časť (zadok): Musí byť pevný.

  

Kohútik: priestranný
Chrbát: je pevný , správnej dĺžky
Bedrá: strednej dĺžky
Zadok: Mierne zvažujúci s viac klenutými bedrami.
Slabiny: mierne klesajúce

2. Hrudník: Nie príliš nízko posadený , ale široký a hlboký. Dosahuje po úroveň kolien ,
ale nie nižšie , jeho výška zodpovedá alebo je menšia ako polovica výšky psa v kohútiku. Rebrá sú ľahko zagulatené.
Vzdialenosť hrudnej kosti od zeme je minimálne totožná s polovicou výšky psa v kohútiku..


Končatiny:

1. Predné končatiny: sú rovné , zvislé a silné.

                                                                                                                                                        

Ramená: musia byť primerane zošikmené
Lakeť: svalnatý a strednej dĺžky.
Predlaktíe: Rovné, silné a sosrstením.
Zápestie: Zápestná poduška musí byť predĺžením predlaktia.
Záprstie: ľahko sklonené.
Labky : Nesmú byť veľmi dlhé , musia byť vždy kompaktné s prstami mierne klenutými.

2. Zadné končatiny: sú vetšie a chlpatejšie ako predné. Z pohľadu zo zadu sú rovné
svislé k zemi.

Stehná: musia byť svalnaté ,silné, primrane dlhé a primerane skosené.
Kolená: stredne zaoblené a v súlade s osou tela.
Končatiny: strednej dĺžky , silné.
Päty: Dlhé, suché a stredne ohnuté.
Lapky: Nie príliš dlhé , kompaktné s prstami mierne klenutými.

Paspárky:
Každá zadná končatina musí mať dokonale tvarované dvojité paspárky. úplne vyvinuté / s obomi kosťami /


Predné končatiny niekedy mávajú jednoduché alebo dvojité paspárky.

Chôdza- pohyb: Pohyb psa , bez ohľadu na jeho veľkosť , musí byť ľahký , voľný bez náznakov neohrabanosti , teda veľmi elegantný.
Krok je skôr široký , ako rýchly a krátky. Jeho uhlenie končatín mu musí umožniť pevnú a vytrvalú chôdzu.

 

Pre zlepšenie stavu bedrových kĺbov plemena a zamedzeniu dysplazie kĺbov sa odporúča iba odchov zvierat, ktorých hodnoty sa pohybujú v chovateľskom priemere plemena Avšak kĺby sú len jedna z dôležitých častí. Šľachtenie kĺbov/bokov  by nemalo byť na úkor temperamentu, typu, zvuku alebo iných dôležitých znakov. Odporúča sa nasledujúce usmernenie: pri párení kombinovať iba také zvieratá, ktorých hodnoty nepresahujú dvojnásobok chovateľského priemeru/priemeru plemena.

                                0 / bez nálezu A                                                       4 / pod 90 stupňov E                              

      

   Koža: Silná a pružná , bežne sú na nej pigmentové škvrny po celom tele.

Srsť: Musí byť hustá , rovná , veľmi dlhá a pružná. Na chvoste a na krku sú chlpy dlhšie a ľahko zvlnené. Zadná strana stehien musí mať vlnitú podsadu z jemnejšej a huňatejšej srsti.


Podsada je rovnako hustá.

Chvost: Dĺžka voľného chvosta musí byť najmenej k bodu pod kolenami. Chvost je dlhý a bohato osrstený. V kľude by mal byť koniec dolu , najlepšie v tvare háčika. V strehu by mal byť nad chbtom v tvare , ktorý pyrenejský horalovia nazývajú kolo.


Farba: Srsť musí mať farbu bielu alebo bielu so šedými škvrnami (ako jazvec), svetlo hnedými , vlčími alebo pomarančovými umiestnenými na hlave , ušiach a koreni chvosta. Znaky jazvečieho odtieńa sú uprednostňované . Niektorí psi majú znaky i na tele.

Výška: Psi = 70 až 80 cm v kohútiku, Suky = 65 až 75 cm

U dokonale proporčne vyvážených exemplárov sa toleruje, pokiaľ presiahnú maximálnu výšku o dva centimetre.

Chyby:
Všetky odchýlky od vyššie uvedeného popisu sú považované za chybu, ktorá bude penalizovaná v závislosti na jej závažnosti.

Celkový vzhľad: Ťažký , nevzhľadný . Pes tlstý , bez energie a lymfatický.

Hlava: Hlava tažká, obdĺžníkového tvaru.
Lebka veľmi široká a čelo vypuklé.

                                                                                                                                              
Čelný sklon veľmi vyvinutý alebo neexistujúcí
Pysky vysiace dolu v tvare konského pysku.
Pigmentácia nedostatočná na nosnej hube,na hranici pyskov.

Oči: Guľaté, svetlé, utopené či vypúlené, dosť veľké či malé, príliš blízko alebo ďaleko. Tretie viečko viditeľné. Tvrdý, zlý výraz.
                               /správne/ 

                                                                   
Uši: Široké, veľké, ako krídla, preložené. Uši sú príliš hore či vzadu.
Krk: Dlhý / slabý, moc dlhý alebo naopak príliš krátký, vyvolávajúci dojem, že hlava je bez krku. Lalok veľmi viditeľný.

Telo:Chrbát previslý alebo vyhnutý ( kaprí ).

               /pevný/

                                         Brucho vychrtlé či poklesnuté.                                
Hruď: príliš široká alebo príliš úzka. Strany ploché alebo naopak podobajúce sa tunelu.
Chvost: Málo hustý alebo špatne držaný, veľmi krátky alebo príliš dlhý bez chocholu, ktorý sa nezvinie, keď je zviera v akcii alebo je neustále stiahnutý včetne doby, kedy je v kľude.
Predné končatiny:
Končatiny krivé či do O. Uhol lopatko-ramenný je príliš otvorený.
Zadné končatiny:
Krivé či do O. Podkolenie rovné.

Nohy: Dlhé a ploché.
Srsť: krátka a kučeravá, hodvábna alebo jemná, chybujúca podsada.

Vady vylučujúce.
Farba: Iné farby ako je uvedené v štandarde.
Nosná huba: Inej farby ako čierna.

Čeluste: Podkus , predkus alebo akékoľvek iné zmeny čelustí.

Podkus:Podkusom nazývame skus, pri ktorom v dôsledku neúplného vyvinutia sánky, sa jej rezáky nedotýkajú s hornými a vzniká medzi nimi určitý voľný priestor. Špiciaky sánky pri tejto forme nepravidelného skusu nepriliehajú ku krajniakom čeľuste a vytvárajú medzi nimi medzeru. Špiciaky čeľuste sa tlačia k dolným a obrusujú ich zadnú plochu.

Predkus:Predkus je charakteristický tým, že rezáky sánky sú posunuté dopredu pred líniu horných rezákov, čím je narušený princíp nožnicového skusu. Pri predkuse sú špiciaky sánky posunuté taktiež dopredu, obyčajne priliehajú ku krajniakom čeľustí, čím sa rýchlo opotrebuje ich zadná plocha. Predkus vzniká najčastejšie v dôsledku skrátenia lícnych kostí, teda aj čeľuste.

.

Oči: Šupinaté, strupatá viečka, žlté oči.

/žlté oči/
Paspárky: Chybujúce alebo jedoduché či nevyvinuté dvojité paspárky na zadných končatinách.
Výška: mimo stanovených omedzení
Poznámka: Psi musia mať varlata normálnej veľkosti , úplne zostúpené vmiešku.

 

 

Zvláštnosti plemena
Za zvláštnosť sa dá u tohoto psa považovať rozdiel v jeho chovaní pri kontakte s majiteľom a pri strážení jeho teritória. Baránok, ktorý, keď je s vami, sa nechá každým pohladiť, sa mení v biely alarm hroziaci vycerenými zubami a hrmotným štekotom, keď sa niekto odváži vstúpiť bez vašej prítomnosti na jeho územie.

     PHP je všestranný pes

                                                          

                                                                                / pes ako terapeut-Nestor /

Príprava na výstavu
Výstavný pes musí byť v kruhu vo vrcholnej kondícii. Nutná je znalosť výstavného postoja, výborná ovládateľnosť na vodítku a v neposlednej rade taktiež výborné chovanie psa. Pes musí byť pripravený na dotyk cudzej osoby, pretože rozhodca kontroluje psovi chrup a skus, u samcov prebieha taktiež kontrola semenníkov.

                                         

 

Dôvetok pre budúcich majiteľov
Zaobstaráte si pyrenejského horského psa, budete mať prítulného, nenáročného spoločníka, výborného strážcu a skvelého kamaráta pre celú rodinu.

 

                                                                                                        HISTORIA

Toto plemeno pochádza z francúzskych Pyrenejí, a oddávna je tu nazývaný "Patou". Vývoj miestnych plemien ovčiarskych a pastevných psov uľahčovala v stredoveku špatná prístupnosť Pyrenejí. Títo veľkí psy boli používaný k ochrane stád dobytka a oviec pred zlodejmi, vlkmi a medveďmi. Pôsobili taktiež ako strážcovia na hradoch, zámkoch a u mestských hradieb. Na ochranu proti útokom vlkov a medveďov nosili tieto psy až 9 cm široký železný obojok, na ktorom boli 3 cm dlhé tŕne. O pôvode tohoto plemena existuje niekoľko teórií. Pre prvú z nich, ktorá hovorí, že pyrenejský horský pes je priamym potomkom tibetskej dogy, neexistujú presvedčivé dôkazy. Druhou teóriou je, že predkovia tohoto psa pochádzajú zo strednej Ázie, možno priamo zo Sibíru, a do juhozápadnej Európy sa dostali spolu s Keltmi. Ďalšia teória vidí v "Patou" blízku príbuznosť so svätobernardským psom a hovorí, že bol do Pyrenejí privedený Rimanmi. Pôvod plemene teda zostáva nejasný, isté však je, že sa jedná o veľmi staré plemeno. V 17. storočí sa "Patou" stal obľúbeným psom francúzskych kráľov a na dvoroch bol veľmi obdivovaný. Až do francúzskej revolúcie plnil tento pes dve úlohy, bol jednak stále strážcom stád pyrenejských pastierov, a taktiež robil spoločnosť šľachticom na ich zámkoch a dvoroch. Vtedy však ešte nešlo o jednotné plemeno, existovalo viacej typov, najčastejšie ich v literatúre rozdeľujú na dve variety, ktoré sú od seba dobre rozlíšiteľné. Čistokrvný chov začal koncom 19. storočia, kedy sa "Patou" v Pyrenejach vyskytoval už len veľmi zriedka. Postupom času totiž stratil svoju hlavnú úlohu - stráženie stád, pretože ich škodcov bolo menej - vlkov a medveďov. Keď sa Pyreneje stali obľúbeným rekreačným miestom, prešiel chov týchto psov do rúk horských vodcov. V roku 1863 bol "Patou" predstavený na prvej francúzskej výstave. V roku 1907 boli vo Francúzsku založené dva kluby, z nich každý si stanovil vlastný štandard. Tento vývoj vtedy nebol pre plemeno nijako priaznivý, ale do chovu zasiahla prvá svetová vojna a spôsobila mu veľkú ranu. Po vojne si však milovníci plemena dali za cieľ systematicky pokračovať v chove. Bol prepracovaný štandard, ale ešte v 30.rokoch 20. storočia neexistoval jednotný názor na veľkosť a farbu srsti.

Kontakt

Pyrenejský horský pes

00421905694518